ČOKOLÁDA

Čokoláda a čokoládové výrobky sú vysoko energetickými potravinami. V rámci zdravej výživy sa však tieto potraviny snažíme radšej obmedziť.

Zpět na Novinky

Čokoláda a čokoládové výrobky sú vysoko energetickými potravinami. Pri hodnote cez 2000 kJ hradí 100g balíček čokolády asi 1/4 dennej energetickej potreby dospelého človeka. V rámci zdravej výživy sa však tieto potraviny snažíme radšej obmedziť, pretože ich nadmerná konzumácia zvyšuje riziko vzniku nadváhy, obezity a zubného kazu.

Čokoláda sa vyrába z kakaových bôbov, čo sú semená kakaovníka (Theobroma CaCO). Kakaovník pochádza pôvodne z Ameriky. V dnešnej dobe kakao sa pestuje predovšetkým v Afrike, v Ázii, Oceánii, Karibiku, Strednej a Južnej Amerike.

Potom, čo sú kakaové bôby odstránené z strukov, sú fermentované, sušené, pražené, mleté ​​a lisované; vzniká kakaová hmota (kakaového prášku a kakaového masla). Kakaové maslo sa používa na ďalšej výrobe čokolády. Pridaním ďalších prísad (sušené mlieko, cukor, prípadne rastlinný tuk) sa vyrába rôzne druhy čokolád a čokoládové náhradky. Lacné čokolády obsahujú viac cukru ako čokolády kvalitné. Platí, že čím je vyšší obsah kakaa, tj. množstvo kakaovej hmoty a kakaového masla, tým je čokoláda kvalitnejšia. Mierne množstvo cukru prispieva ku kvalite čokolády pre vyváženie jej prirodzenej horkosti a zvýraznenie chuti. Kvalitné čokolády najčastejšie obsahujú 60 až 70% kakaovej hmoty a 40 až 30% cukru. U obyčajných spotrebných čokolád môže obsah kakaovej hmoty klesnúť až na 30% a obsah cukru stúpnuť až na 55%. Navyše tzv. náhradky čokolád obsahujú ako náhradu kakaového masla rastlinné oleje, ktoré zanechávajú v ústach mastnú chuť a lepkavý pocit.

Z hľadiska nutričného sú čokoláda a čokoládové výrobky vysoko energetické potraviny. Pri hodnote cez 2000 kJ hradí 100g balíček čokolády asi 1/4 dennej energetickej potreby dospelého človeka. V rámci zdravej výživy sa tieto potraviny snažíme radšej obmedziť, pretože ich nadmerná konzumácia zvyšuje riziko vzniku nadváhy, obezity a zubného kazu.

Kakaové bôby a kvalitná čokoláda vyniká obsahom železa, draslíka, horčíka, fosforu, a medi. Obsah vitamínov je bezvýznamný. Hlavnou súčasťou kakaových bôbov je alkaloid zvaný threobromin, ktorý je svojou štruktúrou aj účinky veľmi podobný kofeínu, len je o niečo slabší. Má povzbudivé účinky na centrálnu nervovú sústavu, vzpružujúce účinky pri únave a slabo zvyšuje srdcovú činnosť. Obsah threobrominu v horkej čokoláde je 2 - 10x väčší ako v čokoláde mliečnej.

Zdroje:

  • PEHLE, Tobias. Čokoláda: [antidepresivum, afrodiziakum, antioxidant]. 1. vyd. Čestlice: Rebo, 2009, 295 s. ISBN 978-80-255-0049-1.
  • KARVÁNKOVÁ, Jana a Jindřich REŽ. Čokoláda, cukrovinky, trvanlivé pečivo. Praha: Merkur, 1978, 98 s.
  • Čokoláda. České vyd. 1. Praha: Ottovo nakladatelství, 2006, 63 s. ISBN 80-7360-401-9.
  • DOUTRE-ROUSSEL, Chloé. Čokoláda pro znalce: opravdová chuť i vášeň. Praha: Slovart, 2006, viii, 216 s. ISBN 80-7209-825-x.
  • COADY, Chantal. Čokoláda: průvodce znalce světem nejjemnějších čokoládových cukrovinek. 1. vyd. Praha: Fortuna Print, 2000, 192 s. ISBN 80-86144-54-2.